„Chceme a budeme robiť našich fanúšikov hrdými.“ hovorí najmladší tréner ligy Putyrski

Len 32-ročný John Putyrski, rodák z Chicaga, je aktuálne najmladším trénerom Tipos SBL. Zároveň prežíva svoju vôbec prvú sezónu v európskom profesionálnom basketbale, a to na lavičke BKM Mimel Lučenec.

Počas reprezentačnej prestávky sme Johna vyspovedali a otvorene sme sa porozprávali o doterajšom priebehu sezóny, náročnom prechode z amerického basketbalu, o sile tímu, výzvach aj o tom, čo ho najviac motivuje v práci trénera.

Po prvých desiatich zápasoch sezóny máte bilanciu 5–5. Úvod sezóny bol náročný, keďže ste hneď na začiatku čelili viacerým silným súperom. Ako hodnotíte doterajší výkon tímu, najmä pri silnej domácej bilancii 4–1 ?

Na jednej strane si myslím, že náš tím je lepší, ako ukazuje naša aktuálna bilancia. Na druhej strane sme presne tam, kde si zatiaľ zaslúžime byť. Trápime sa v zápasoch vonku a to sa odrazilo aj na našom postavení v tabuľke. Budujeme tu niečo udržateľné a to si vyžaduje čas. Skoré chyby sú pochopiteľné, ale nie akceptovateľné, pokiaľ sa z nich nevieme poučiť — bez ohľadu na to, proti komu hráme.

Ako hodnotíte celkovú úroveň najvyššej slovenskej ligy v tejto sezóne? Súťaž pôsobí mimoriadne vyrovnane — súhlasíte s týmto pohľadom?

Liga je skvelá, plná kvalitných hráčov a trénerov. Často sa hovorí, že každý môže poraziť každého, a je to pravda. Realita však momentálne je, že liga má dve úrovne: Levice a potom všetci ostatní.

Pred príchodom do Lučenca ste pôsobili na Florida State College v Jacksonville. Ako náročný bol prechod z amerického junior collage basketbalu do profesionálneho európskeho basketbalu? Čo bola pre vás najväčšia zmena — pravidlá, štýl hry, rotácia, alebo celkové prostredie?

Vedel som, že na život v Európe budem pripravený. Mnohým našim zahraničným hráčom — piati zo šiestich boli nováčikovia — trvalo, kým si zvykli na nové prostredie, no odvtedy vidíme stabilné zlepšenie. Pravidlá a štýl hry si vyžadovali menšiu úpravu. Hrá sa omnoho rýchlejšie ako v USA, najmä kvôli kratšiemu času na strelu a oveľa menšiemu počtu oddychových časov. Preto väčšina kontroly trénera prichádza z toho, čo vybudujeme na tréningu.

Mali sme dosť zranení, vrátane slovenských hráčov, takže rotáciu som nedokázal ustáliť tak, ako by som chcel. To však nesúvisí s Európou ako takou — skôr je to výzva basketbalu kdekoľvek na svete počas sezóny.

Lučenec pristúpil k sezóne v porovnaní z inými tímami stabilne, s jedinou zmenou — vynúteným odchodom Grega Gantta Jr. pre zranenie, ktorého nahradil Tervell Beck. Môže byť táto konzistentnosť výhodou v dlhodobom horizonte? A ako Tervell zapadol do tímu na palubovke aj mimo nej?

Konzistentnosť je určite výhodou a je dôvodom, prečo sme dbali na to, aby sme priniesli hráčov s vysokým charakterom. Človeka naozaj spoznáte až vtedy, keď s ním trávite každý deň a vidíte, ako reaguje na ťažké situácie. Vždy je priestor na zlepšenie, ale Tervellov príchod a jeho zapadnutie do tímu sú z hľadiska osobnosti aj profesionality výborné — čo je pre mladý tím mimoriadne dôležité.

Lučenec má jeden z najmladších tímov v lige a vy ste najmladším trénerom súťaže. Čím podľa vás tento tím dokáže kompenzovať nižšie skúsenosti a zároveň konkurovať silným súperom?

Opäť je to o charaktere jednotlivcov. V kombinácii s talentom našich hráčov a nasadením nášho realizačného tímu nám to umožňuje súperiť s kýmkoľvek. Toto nastavenie vychádza od prezidenta klubu Simeona Jackuliaka a pokračuje cez každodennú prácu ľudí ako Peter Janovský, Juraj Rajtók, Tamás Čomaj, Tomáš Líra a Alex Sebestyén. A sú tu mnohí ďalší v klube, v ŠH Arena, či v samotnom Lučenci, ktorí nám pomáhajú fungovať na vysokej úrovni každý deň.

Môj asistent trénera Aled Jones je obrovským prínosom pre tím a som presvedčený, že veľmi skoro dostane príležitosť viesť profesionálny tím ako hlavný tréner.

Tímy môžu v tejto sezóne využívať až šesť legionárov. Ako náročné je v tomto systéme hľadať minúty pre mladých slovenských hráčov a zároveň podporovať ich rozvoj?

Toto bola pre mňa zatiaľ najväčšia výzva. Verím, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi minútami, ktoré si hráč musí zaslúžiť, a podporou jeho sebavedomia a rozvoja tým, že mu dovolíte hrať aj napriek chybám. V Lučenci chceme rozvoj mladých hráčov prioritizovať, no zároveň bojujeme o víťazstvo v každom zápase. Preto je kľúčové zostať profesionálny a pripravený podať výkon, keď príde vaša šanca. Pod vedením kapitána Matúša Skubeňa a skúseného Mateja Siládiho som si nemohol priať lepšiu skupinu slovenských hráčov. Záleží mi na ich profesionálnom raste.

Kde vidíte najväčší priestor na zlepšenie v ďalšej časti sezóny? Na ktoré detaily alebo aspekty hry sa chcete zamerať najviac?

Som v rozpakoch z našej obrany a doskoku. Je to len moja chyba a tieto veci sa musia výrazne zlepšiť, ak chceme byť tímom, akým vieme, že dokážeme byť. Práve tieto prvky basketbalu nám umožnia vyhrávať zápasy vonku v takto náročnej lige.

Ako hodnotíte doterajšiu spoluprácu s asistentom trénera Aledonom Jonesom, majiteľom klubu a zvyškom realizačného tímu?

Už som to spomenul skôr, ešte predtým, než som vedel, že príde táto otázka, ale tréner Jones, Simeon a všetci ľudia v klube sú skvelí. Získal som tu úplne nových priateľov a je pre mňa prirodzené vychádzať s ľuďmi, ktorí majú podobné hodnoty a pracovnú morálku.

Aled Jones si zaslúži byť hlavným trénerom a ten klub, ktorý mu dá šancu, bude mať veľké šťastie.

Majiteľ Simeon Jackuliak buduje klub vo svojom rodného mesta správnym spôsobom a so správnymi ľuďmi. To zahŕňa aj pracovníkov haly, organizátorov zápasov, obsluhu časomiery a zápisu, nášho moderátora Petra Miša, vodičov, reštauračných partnerov… Ak má hráč alebo člen tímu problém, Simeon ho rieši férovo a s rešpektom. Vyžaduje maximum, ale zároveň prejavuje obrovskú starostlivosť a oddanosť každému jednotlivcovi. BKM Mimel Lučenec je v dobrých rukách.

Načo sa tešíte v ďalšom priebehu sezóny? A je niečo, čo by ste chceli odkázať fanúšikom?

Teším sa na všetky nové výzvy, ktoré prídu. V poslednom období hráme dobrý basketbal. Dobre, a čo teraz? To všetko je už minulosť: pozitíva aj negatíva. Teraz je dôležité, ako sa zlepšíme a akou rýchlosťou. Prídu ďalšie prekážky a ja sa teším, že sa ako tím, klub aj mesto vďaka nim posunieme dopredu.

Chceme a budeme robiť našich fanúšikov hrdými, pretože si to zaslúžia. To, čo bolo vyhrané, je minulosť. Skutočná radosť je v samotnom úsilí.

BKM Mimel Lučenec pod vedením amerického trénera čaká v decembri až šesť zápasov. Tím chce čo najlepšie uzavrieť kalendárny rok, aby získal silnú pozíciu do zvyšku sezóny.

Rovnaký počet duelov odohrá Lučenec doma aj vonku — tri a tri.

Najbližšie sa „Pelikáni“ predstavia vonku na palubovke silnej BC Prievidza, ktorá žne výrazné úspechy v pohárovej Európe a nedávno postúpila zo základnej skupiny FIBA Europe Cupu do ďalšej fázy súťaže.

Domáci fanúšikovia sa môžu tešiť na ďalší zápas v ŠH Aréna už 13. decembra, keď privítame nepríjemného súpera BC Komárno.